TASR informuje na základe správy servera Science.org. Žilnatina plná "slučiek" viditeľná na fosilizovaných pozostatkoch paprade druhu Linopteris subbrongniartii by podľa vedcov mohla byť ochranou, ktorú dávne druhy rastlín využívali proti hmyzu. Pred približne 340 miliónmi rokov pripomínala žilnatina rastlín strom – hlavný "kmeň" sa rozdeľoval na ďalšie vetvy. O približne 23 miliónov rokov neskôr sa vyvinula spletitejšia žilnatina spájajúca žilnatinu listu s jeho stopkou.
Vedci predpokladajú, že zmenu mohol vyvolať tlak zo strany hmyzu, ktorý medzičasom začal listy poškodzovať. Paleontológovia sa preto rozhodli vystopovať a digitalizovať fosilizované aj moderné vzory listovej žilnatiny rastlín. Potom pomocou počítačového programu simulovali dva druhy možného poškodenia: otvor spôsobený hmyzom a embólie - vzduchové bubliny, ktoré v žilnatine vznikajú počas sucha.
Pri žilnatine s jednoduchou štruktúrou dokázala jedna vzduchová bublina zabrániť prúdeniu vody do až 95 percent žilnatiny v liste. Podobne katastrofické poškodenie dokázal spôsobiť aj malý otvor vytvorený hmyzom v časti listu pripájajúcej sa k stopke.
Listy s komplexnejšou a spletitejšou žilnatinou však poškodenie znášali výrazne lepšie a dokázali prežiť aj v prípadoch, keď bolo poškodených až 40 percent žilnatiny. Vedci to považujú za dôkaz, že rastliny si vyvinuli spletitejšiu žilnatinu, aby dokázali lepšie odolávať poškodeniu listov hmyzom a lepšie znášať sucho. Na definitívne potvrdenie tejto teórie však plánujú vykonať ešte ďalší výskum.
