Veľká sfinga v Gíze je rovnako slávna ako pyramídy, jej príbeh je však, zdá sa, úplne iný. V gréckej mytológii je sfinga beštia so ženskou hlavou, levím telom a krídlami vtáka. Lenže tá egyptská žiadne krídla nemá. Navyše, má skôr mužské rysy ako ženské. Je to teda vôbec sfinga?
Túto záhadu odborníci dodnes nerozlúštili. Väčšina sa zhoduje, že tvár Veľkej sfingy znázorňuje faraóna Chufu, známeho aj ako Cheops, ktorý vládol okolo roku 2560 pred Kristom. Práve on začal so stavbou Veľkej pyramídy v Gíze, ktorú poznáme aj ako Cheopsovu pyramídu.
Staršia ako pyramídy
Lenže prednedávnom prišiel jeden výskumný tím so znepokojujúcou hypotézou. Práve pred troma týždňami zomrel americký autor John Anthony West, ktorý spolupracoval s vedcami z Bostonskej univerzity a prišiel k zisteniu, že Veľká sfinga nesie stopy vodnej erózie. Teda, že nie je ošľahaná iba ostrým saharským pieskom, ktorý už po tisícročia okusuje po milimetroch z egyptských kamenných stavieb, ale aj prudkými dažďami. Sahara je však bez výdatných dažďov, ktoré by mohli rozrušiť kamennú sochu, už 10 000 rokov! A na žiadnych iných stavbách ani pyramídach sa stopy vodnej erózie nenašli.
Je teda možné, že tam Veľká sfinga stála už dlhé tisícročia predtým ako postavili pyramídy? Problémom je, že o nijakej vyspelej civilizácii, ktorá by v tom čase mohla existovať, archeológovia dodnes nechyrujú...
Tvrdenie hviezd
Ďalšie otázniky vyvoláva pozícia sfingy. Belgický egyptológ Robert Bauval publikoval v roku 1989 článok, v ktorom sa zaoberal postavením Veľkej sfingy a troch veľkých pyramíd voči životodarnej rieke Níl. Dospel k záveru, že ich pozícia zodpovedá rozmiestneniu hviezd v tzv. páse súhvezdia Orión. Lenže nie tak, ako ich zo Zeme vidíme dnes, ale aká bola podľa astronomických výpočtov ich konštelácia okolo roku 10 500 pred Kristom!
Poklad Atlantídy
Začiatkom 20. storočia, keď bol Egypt vo veľkej móde a záhadológovia sa predháňali v odvážnych hypotézach o pyramídach a faraónoch, sa známy špiritista a mystik Edgar Cayce zameral práve na Veľkú sfingu. Tvrdil, že sú pod ňou obrovské sály, kde sú zhromaždené všetky vedomosti civilizácie zaniknutej bájnej Atlantídy.
Pod sfingou môže naozaj niečo byť. Prieskumy Floridskej štátnej univerzity, japonskej Univerzity Waseda a Bostonskej univerzity naznačujú, že pod sochou sú viaceré geologické anomálie. Možno tunely...
Z jediného kusa
Vieme, že pyramídy postavili z veľkých vápencových blokov, kameň ukladali na kameň. Toto však neplatí o Veľkej sfinge. Tá je vytesaná z jediného kusa skaly! Od svojho vzniku čelí neľútostnej saharskej klíme, prvý raz ju dal faraón opraviť už okolo roku 1 400 pred Kristom a postavili dokonca okolo nej múr, ktorý mal zadržať pohyblivý piesok. Aj tak však sfingu viackrát piesok takmer úplne zasypal, egyptológovia ju celú odhrabali až v 20. rokoch minulého storočia. A tak ju môžeme obdivovať v celej kráse, hoci o jej pravom účele a pôvode vieme stále málo.
Kde má nos?
Chybička na kráse, ktorá sa nedá nevšimnúť. Veľká sfinga nemá nos! Hoci sa zvykne tvrdiť, že za to môže francúzsky vojvodca Napoleon, ktorého vojaci mali sochu poškodiť počas ťaženia v rokoch 1798 – 1801, pravda je asi iná. O nos sfingu pripravili s veľkou pravdepodobnosťou okolo roku 1 400 Arabi, lebo spodobovanie ľudskej tváre je v koráne zakázané.
Sfinga
- Najväčšia kamenná socha sveta
- Vytesaná z jediného kusa skaly
Dĺžka: 73,5 m
Výška: 20 m
