Nádejná vedkyňa si vytypovala niekoľko vysokých škôl po celej Európe, kde by chcela rozvíjať svoje vedomosti v biomedicíne - vrátane prestížneho Oxfordu. Keď s malou dušou otvárala list z anglickej univerzity, neverila vlastným očiam, čo v ňom stálo. Šikovnú Slovenku spomedzi vyše 500 uchádzačov prijali na štúdium. Jej sen však brzdí veľký problém - nedostatok financií.
Mladú Slovenku problematika zdravia a biomedicína veľmi zaujímajú. Sama zorganizovala viacero experimentov, o ktorých potom písala detailné práce. Talentovanej Paulíne sa dokonca podarila parádna vec - uspieť v náročných prijímacích skúškach na Univerzitu v Oxforde. Tá je alma mater mnohých známych osobností, akými sú fyzik Stephen Hawking, spisovatelia Oscar Wilde a J. R. R. Tolkien, či dokonca hollywoodsky herec Hugh Grant.
„Pokiaľ viem, som jediná Slovenka, ktorú tento rok prijali na Oxford do programu biomedicíny. V náročných prijímacích skúškach som stála proti vyše 530 talentovaným ľuďom z celého sveta. Okrem mňa dostalo ponuku štúdia ešte okolo 40 ľudí. Dlhé hodiny som sa pripravovala na ťažké prijímacie testy a interview - čítala som články, knihy, počúvala som podcasty, všetko som to však robila s radosťou,“ prezradila nádejná vedkyňa. ktorú fascinuje najmä takzvaná epigenetika.
„Ide o nový druh liečby, ktorá má potenciál pomôcť pacientom trpiacim ochoreniami, ako sú napríklad rakovina či cukrovka, ale aj demencia. Oxford vedie v tejto oblasti rozsiahly výskum,“ vysvetľuje stredoškoláčka z bratislavského Gymnázia Jura Hronca. Epigenetika je vedná disciplína, ktorá skúma, ako vonkajšie faktory (znečistenie, strava) či vnútorné vplyvy (stresové hormóny) ovplyvňujú spôsob, akým bunky narábajú s molekulou DNA.
Na vine je brexit
Paulínu teraz okrem úspešnej maturity, ktorá je podmienkou na prijatie, čaká ešte jedna náročná úloha - získať peniaze na vysnívané štúdium. „Ak sa mi nepodarí nazbierať dostatok financií, na Oxford nebudem môcť ísť,“ zúfa si gymnazistka. Zmaturovanie by podľa nej nebolo také ťažké, ale s financiami je to horšie. „Po brexite sa poplatky vo Veľkej Británii pre európskych študentov radikálne zvýšili,“ vysvetľuje nečakanú komplikáciu s tým, že britská vláda už Európanom nebude poskytovať študentské pôžičky.
Náklady len na jeden rok sa pohybujú v desiatkach tisíc. „Podarí sa mi nájsť dosť sponzorov na to, aby som ročne zaplatila 29 490 libier za školné a 12 000 na životné náklady (spolu v prepočte 48 490 eur, pozn. red.)? To ešte zatiaľ neviem, ale spravím všetko, čo je v mojich silách, aby som mohla nasledovať svoj sen,“ hovorí Partizánčanka, ktorá po štúdiu na prestížnej škole túži pracovať na výskume liekov pre ťažko chorých pacientov. Časť potrebnej sumy musí Oxfordu zdokumentovať už do konca mája, nadaná Slovenka preto naliehavo prosí o pomoc.
