Nemusel však riešiť letenku do Severnej Ameriky, ale s člnkom sa vydal na hladinu ružinovského jazera Štrkovec v Bratislave. Mal za úlohu vyčistiť obľúbenú lokalitu od dravých korytnačiek písmenkových, ktoré tam vypustili nezodpovední chovatelia.
Za viac ako desať rokov sa v jazere tieto dravé korytnačky písmenkové rozmnožili, čo pre miestny biotop predstavovalo veľký problém. Podľa zoológa Daniela Gruľu sú vysoko invazívne. No ako sa dostali severoamerické plazy do slovenských vôd?
„Ľudia si kúpili korytnačky tohto druhu, kým sú malinké, sú peknučké a aj krásne sfarbené,“ odhalil a dodal, že dospelé jedince už môžu byť chovateľom na ťarchu. „Dospelá korytnačka má svoj pach, ktorý v byte cítiť. A tak ich vypustia do prírody, najčastejšie blízko jazier,“ doplnil. Starosta Ružinova Martin Chren preto oslovil odborníka, aby predátory odchytil. Danovi sa za deň podarilo vyzbierať 23 kusov! „Musím odchytiť 40 kusov, som za polovicou,“ priznal.
Dravé plazy loví najmä na Vtáčom ostrovčeku, kde sú rozložené pasce, kam korytnačka sama vlezie. „Potom prídem, nadvihnem pascu a korytnačku z nej vložím do vedra,“ vysvetlil. Čo sa s nimi stane ďalej?
„Prevezme ich Štátna ochrana prírody. Korytnačky písmenkové sa správajú v takýchto jazerách ako predátory. Vo voľnej prírode spôsobujú nerovnováhu,“ odhalil jeho kolega zoológ Daniel Jablonski s tým, že dospelé, asi 10-ročné korytnačky môžu napádať menšie kačky či iné druhy vtáctva, ale aj žaby či mloky. Na niektorých odchytených kusoch vidno, že neboli dobre živené. Majú napríklad poškodený pancier. „Niektoré majú dokonca v ústach zaseknutý rybársky drôt,“ uzavrel.
Korytnačka písmenková
- Pôvod: Severná Amerika
- Veľkosť: od 20 do 30 cm
- Farba: žltá s tmavými škvrnami na okrajoch
- Výskyt: stojaté alebo mierne tečúce vody
- Na Slovensku: od 80. rokov 20. storočia
