"Ak členský štát NATO koná jednostranne - teda nie v rámci vopred rozhodnutej operácie NATO a mimo vojenských veliteľských štruktúr NATO - ani NATO ako celok, ani ostatné partnerské štáty NATO sa nestávajú stranami konfliktu," uvádza sa v správe výskumných služieb dolnej komory nemeckého parlamentu (Bundestag).
Francúzsky prezident Emmanuel Macron koncom februára odmietol vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu v budúcnosti. Nemecký kancelár Olaf Scholz aj ďalší európski lídri takúto myšlienku však jasne odmietli. Nemecká poslankyňa Beatrix von Storchová za krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) si v reakcii vyžiadala od odborníkov posudok toho, aký vplyv by malo nasadenie pozemných jednotiek štátom NATO na tzv. aliančný prípad, v ktorom sú členovia NATO povinní sa navzájom podporovať.
"Ak sa vojská členského štátu NATO zapoja do kolektívnej sebaobrany (článok 51 Charty OSN) v prospech Ukrajiny v prebiehajúcom konflikte (medzi Ruskom a Ukrajinou) a sú napadnuté druhou stranou konfliktu (Ruskom) v priebehu bojov v oblasti konfliktu, nejedná sa o prípad podľa článku 5 NATO," vysvetlili nemeckí experti vo svojej správe.
Článok 5 zakladajúcej zmluvy NATO hovorí, že útok na jedného člena Aliancie je útokom na všetkých a všetci členovia NATO príjmu kroky potrebné na ochranu napadnutého spojenca. Tento článok bol zatiaľ aktivovaný iba raz - po teroristických útokoch na Spojené štáty v septembri 2001. Nemeckí odborníci v tejto súvislosti zdôraznili skutočnosť, že článok 5 NATO sa vzťahuje len na členské štáty Aliancie a ich jednotky, ktoré boli napadnuté na svojom území alebo nad ním.
