O pár dní, 3. novembra, uplynie 60 rokov, odkedy na rakete Sputnik 2 vyštartoval do vesmíru psík Lajka. Túlavá sučka z Ruska však nebola jediným zvieraťom, ktoré sa dostalo za hranice zemskej atmosféry. Nie všetky však mali to šťastie vrátiť sa na Zem, určite však otvorili dvere do vesmíru ľuďom.
Vínne mušky 1947
Ako vôbec prvé zvieratá leteli do vesmíru vínne mušky. V roku 1947 naložené v rakete V-2 vyštartovali z Nového Mexika. Zmyslom misie bolo testovanie účinkov radiácie, ktorej sú organizmy vystavené vysoko v atmosfére. Raketa vyletela do výšky 109 kilometrov, teda deväť kilometrov nad tzv. Kármánovu hranicu, ktorá delí zemskú atmosféru od kozmického priestoru. Celý pokus trval 3 hodiny 10 minút a po návrate na Zem boli mušky živé.
Makak 1949
Prvým cicavcom vo vesmíre sa v roku 1949 stal americký makak Albert II, ktorý doletel do výšky 134 km. Osudným mu však bolo pristávanie, počas ktorého zahynul. Po Albertovi II sa do vesmíru najmä počas 50. a 60. rokoch 20. storočia dostalo celkovo ďalších 32 opíc rôznych druhov. Primáty mali väčšinou voperovaný implantát na meranie telesných funkcií a mnohé z nich leteli do vesmíru v anestézii. Ich úmrtnosť bola vysoká a nazad na Zem sa v poriadku dostala iba tretina z nich.
Myši 1950
Prvú myš v roku 1950 do vesmíru poslali Američania. Dostala sa do výšky 137 kilometrov, počas pristátia však zahynula. V 50. rokoch 20. storočia za hranice našej atmosféry letelo niekoľko myší a malé hlodavce sa stali pevnou súčasťou aj ľudských posádok. Naposledy, 14. apríla 2015, do vesmíru letelo 20 myší. Na vesmírnu stanicu ISS ich doručil raketoplán SpaceX CRS-6 na študovanie mikrogravitácie ako extrémneho protikladu zdravého aktívneho životného štýlu.
Desať rokov po poslaní vínnych mušiek sa inžinieri zo Sovietskeho zväzu rozhodli poslať do vesmíru psa. Bola to Laika - túlavá suka kríženca sibírskeho huskyho a teriéra zo studených moskovských ulíc. Túlavé psy sa stali ideálnymi kandidátmi na lety do vesmíru, odkedy Rusi zistili, že znesú aj extrémny chlad. Lajka sa teda ako prvá živá bytosť dostala až na obežnú dráhu Zeme. Psík letel do vesmíru 3. novembra 1957 v rámci misie Sputnik 2. Osud Lajky bol zrátaný už pri štarte, pretože v tom čase ešte neexistovali technické možnosti, ktoré by ju z obežnej dráhy dopravili bezpečne na Zem. Vedelo sa, že Laika vo vesmíre uhynie a potom pri vstupe do atmosféry zhorí. Pôvodný plán ju chcel udržať pri živote aspoň týždeň a potom usmrtiť jedom v potrave, psík však zomrel predčasne. Pre problémy s termoreguláciou lode zomrela už 5 - 7 hodín po štarte a Sputnik spolu s mŕtvym telom Lajky zhorel v atmosfére 14. apríla 1958. Lajka potvrdila, že živý organizmus na obežnej dráhe dokáže prežiť. Aj vďaka nej sa v roku 1961 ako prvý človek vo vesmíre pozrel za hranice atmosféry kozmonaut Jurij Gagarin. Rusi vyslali do vesmíru odhadom až 50 psov.
Celý zverinec 1960
V roku 1960 kozmická loď Vostok vyniesla do vesmíru v rámci programu Sputnik dva psy, jedného zajaca, 40 myší, dva potkany a 15 fľaštičiek vínnych mušiek. Bola to prvá raketa, ktorá dostala zvieratá na obežnú dráhu a v poriadku ich dopravila na Zem.
Šimpanz 1961
Ham bol šimpanz, ktorý 31. januára 1961 vyštartoval do vesmíru v rámci americkej misie Mercury-Redstone 2. Jeho let dokázal, že živý organizmus dokáže vo vesmíre nielen prežiť, ale aj riadiť loď. Hama totiž pomocou banánových odmien a elektrošokov vycvičili, aby ovládal páčky na lodi. Na obežnú dráhu sa dostal koncom toho istého roka aj šimpanz Enos, ktorý krúžil okolo Zeme hodinu a 28 minút. Obe opice misie prežili.
Mačka 1963
V roku 1963 sa do vesmíru pozrela aj prvá mačka menom Felicette. Čierno-biela pouličná mačka nájdená v uliciach Paríža bola vyslaná do vesmíru na francúzskej rakete Véronique AGI 4. Let trval 15 minút a mačka sa dostala do výšky 156 kilometrov. Misiu prežila.
Aké iné zvieratá leteli do vesmíru?
Zajac - 1959
Morča - 1961
Korytnačka - 1968
Pavúky - 1973
