V súčasnosti je vyčistených 22 percent z nich. Pre TASR to uviedol hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák s tým, že čiernych skládok je však oveľa viac. Za uloženie odpadu na miesto, na ktoré nepatrí, môže byť uložená pokuta do 1500 eur.
S čiernymi skládkami podľa Kaliňáka bojuje každá samospráva. Najviac takýchto skládok má Bratislavský kraj a to 2057, najmenej Trenčiansky (694), priblížil Kaliňák.
Prístupných autom je 88,3 percenta čiernych skládok. Takmer 50 percent nezákonne umiestneného odpadu doviezli na miesto ľudia autom, konštatuje Kaliňák. Najviac, 22,2 percenta tvorí na čiernych skládkach komunálny odpad, potom sú to plasty (20,5 percenta), vysoký podiel znečistenia tvorí aj stavebný odpad (15,7 percenta), ďalej sklo (11 percent) a kovy (10 percent). "Pomerne vysoký podiel znečistenia tvorí aj odpad z automobilov - až 8,9 percenta. Zvyšok tvorí organický odpad, tekutiny, nebezpečný odpad," podotkol hovorca.
Odstránenie čiernej skládky musí samospráva financovať z vlastného rozpočtu, ak nie je preukázaný jej pôvodca. "Do ceny likvidácie nelegálnej skládky sa okrem ceny za odvoz a zneškodnenie/zhodnotenie jedného metra kubického odpadu z likvidovanej nelegálnej skládky priratáva aj dočistenie miesta, prístupnosť terénu, prenájom kontajnera a podobne," povedal. Priemerná cena na jeden meter kubický sa podľa Kaliňáka pohybuje od 30 do 70 eur. Môže to byť aj viac v závislosti od lokality, druhu odpadu a vysúťažených podmienok.
V špecifických lokalitách samosprávy inštalujú fotopasce, bezpečnostné kamery či zrekultivujú pozemok a využívajú ho na oddychový areál s lavičkami a podobne, aby zabránili vzniku čiernej skládky, skonštatoval Kaliňák.
Ministerstvo životného prostredia v roku 2015 na účel odstraňovania týchto skládok vyčlenilo v rámci programu „Veľké upratovanie Slovenska“ desať miliónov eur. "Obce by privítali takýto projekt aj do budúcna," podotkol Kaliňák.
