"Akokoľvek otrasná sa pandémia COVID-19 môže zdať, táto analýza ukazuje, že skutočná bilancia je výrazne horšia," povedal riaditeľ Ihme Chris Murray. Nové poznatky podľa neho môžu pomôcť verejnosti pochopiť rozsah koronakrízy, úradom zase poskytujú ďalšie podklady pre plánovanie.
O tom, že v mnohých krajinách oficiálne štatistiky zďaleka nezachytávajú všetky úmrtia spôsobené COVID-19, už dlhšiu dobu svedčia dáta o celkovej úmrtnosti za dobu pandémie. Práve tieto údaje a ich porovnanie s úmrtnosťou v minulých rokoch sú základom štúdie Ihme. "Táto 'prebytočná úmrtnosť' bola potom upravená s cieľom odpočítať úmrtia, ktoré možno nepriamo pripísať pandémii, ako aj úmrtia, ktorým pandémia zabránila. Výsledné upravené odhady zahŕňajú len úmrtia priamo spôsobené vírusom SARS-CoV-2," vysvetľujú autori výskumu.
Aj pri aplikácii tejto metodiky sú krajinou s najväčším počtom mŕtvych Spojené štáty, kde podľa Ihme COVID-19 ku 3. máju spôsobil 905.000 úmrtí a nie necelých 575.000 evidovaných úradmi. Na druhé miesto sa dostala India, ktorej oficiálna bilancia v danom termíne predstavovala 221.000 mŕtvych, avšak skutočný počet úmrtí bol podľa autorov analýzy skoro trojnásobný.
Česko radí štúdia medzi 20 krajín s najvyššími počtami mŕtvych na 100.000 obyvateľov, nie však na úplné čelo rebríčka, kde sa Slovensko aktuálne ocitá pri porovnávaní oficiálnych štatistík. Výpočet Ihme stanovil výskyt úmrtí na 386,8 prípadov na 100.000 obyvateľov, čo je hodnota o 110 vyššia než aká v danom momente vyplývala z vládneho súčtu. Veľmi podobne na tom boli podľa analýzy Poľsko a Maďarsko, Slovensko malo údajne na 100.000 obyvateľov skoro 430 úmrtí spôsobených COVID-19.
V prípade Slovenska pritom ide o nárast skoro dvojnásobný, lebo úrady hlásili v prepočte na 100.000 obyvateľov len 216,6 úmrtí. Východný sused Slovenska je v tabuľke Ihme na 11. mieste za Peru, Rumunskom alebo Mexikom, najhoršie z porovnania vychádza Azerbajdžan s hodnotou 648,8.
