Informovala o tom televízia Sky News. Separatistické strany sa tešili z toho, že sa im v štvrtkových predčasných voľbách podarilo opätovne získať tesnú väčšinu kresiel v regionálnom parlamente. Prívrženci jednotného Španielska zase oslavovali to, že sa najsilnejšou stranou stalo promadridské zoskupenie Občania (Ciutadans).
Hlasovanie sprevádzala rekordne vysoká, až 82-percentná účasť voličov, uviedla agentúra AP. Zosadený katalánsky premiér Carles Puigdemont vystúpil s deklaráciou víťazstva v Bruseli. Výsledky štvrtkových volieb podľa neho dokazujú, že tvrdé riešenie katalánskej krízy, ktoré uplatňoval španielsky premiér Mariano Rajoy, nefunguje.
"Španielsky štát bol porazený. Mariano Rajoy dostal od Katalánska zaucho," vyhlásil triumfujúci Puigdemont, ktorého citovala agentúra AP. Neuviedol však, či sa mieni vrátiť z Bruselu naspäť do Španielska, kde mu hrozí zatknutie.
Podobne sebavedomo sa však vyjadrovala aj Inés Arrimadasová, hlavná predstaviteľka promadridskej strany Občania v Katalánsku. Občania získali v štvrtkových voľbách spomedzi strán najviac, až 25 percent hlasov, čím si zaistili 37 kresiel v 135-člennom regionálnom parlamente.
"Sily agitujúce za oddelenie už nikdy nebudú môcť znova tvrdiť, že hovoria v mene celého Katalánska. Budeme pokračovať v boji za pokojnú koexistenciu, zdravý rozum a za Katalánsko pre všetkých Kataláncov," vyhlásila v reakcii na výsledky volieb Arrimadasová.
Podľa takmer úplných výsledkov, po zrátaní vyše 99 percent hlasov, však bude mať tesnú väčšinu v regionálnom parlamente v Barcelone trojica separatistických strán, ktorú dovedna podporilo zhruba 48 percent, teda menej než polovica katalánskych voličov. Puigdemontova kandidátka Spoločne pre Katalánsko (JxCat) obsadí 34 kresiel, Republikánska ľavica Katalánska (ERC) 32 kresiel a Kandidátka ľudovej jednoty (CUP) štyri kreslá.
Celkovo to predstavuje 70 mandátov: to je síce o dve kreslá viac, než je najtesnejšia väčšina, ale o dve menej ako v predchádzajúcom parlamente. Ľudová strana (PP) španielskeho premiéra Rajoya bude mať v novom barcelonskom parlamente len troch poslancov.
Podľa pozorovateľov štvrtkové voľby neprispejú k riešeniu krízy v Katalánsku. "Nezávislosť zvíťazila podobným spôsobom ako v roku 2015: na počet kresiel, ale nie na počet hlasov (z celkového počtu voličov)," zanalyzoval Andrew Dowling, odborník na dejiny Katalánska z univerzity v Cardiffe.
Pretrvávajúce rozštiepenie katalánskych politických síl môže skomplikovať aj zostavovanie novej regionálnej vlády. Podľa agentúry AP nie je totiž zatiaľ jasné, ktorý z táborov bude nový kabinet zostavovať. Náročné bude zrejme aj formovanie vládnej koalície.
Na čele Katalánska, bohatého regiónu na severovýchode krajiny, s osobitnou kultúrou a jazykom, stál donedávna so svojou vládou premiér Puigdemont, ktorý 1. októbra zorganizoval dané referendum a inicioval proces jeho odtrhnutia sa od Španielska. Tento krok však následne vyvolal ústavnú krízu.
Vládu španielskeho premiéra Rajoya to viedlo k rozpusteniu regionálneho parlamentu v Barcelone, nastoleniu kontroly zo strany Madridu a vypísaniu nových regionálnych volieb. Puigdemont a jeho štyria ministri utiekli do Bruselu, niekoľko ďalších členov jeho kabinetu bolo zatknutých.
