Požiarmi je najviac postihnutý Čukotský polostrov na ruskom Ďalekom východe, kde aktuálne vyčíňa šesť požiarov, ktoré zachvátili územie s celkovou rozlohou takmer 22 000 hektárov. Informoval o tom v utorok spravodajský portál Novaja gazeta.
V súvislosti s lesnými požiarmi a po skúsenostiach z vlaňajška, keď sa na Sibíri a Ďalekom východe mnohé požiare nehasili pre ich ťažkú dostupnosť alebo veľkú vzdialenosť od ľudských sídiel, ruské ministerstvo prírodných zdrojov navrhlo zmeny v smerniciach o hasení.
Navrhuje drasticky znížiť počet tzv. kontrolných zón, kde je možné lesné požiare nehasiť. Podľa denníka Kommersant chce ministerstvo znížiť rozlohu takýchto zón na šesť percent, pričom teraz k nim patrí takmer polovica lesného fondu krajiny.
Podľa Alexeja Jarošenka z organizácie Greenpeace Russia navrhovanými zónami sú kamenisté územia a tundra, kde les ani nemôže rásť. Upozornil však, že ide často o územia, z ktorých sa požiar ľahko rozšíri do blízkych lesov, kde sa už hasiť musí.
Kommersant pripomenul, že 90 percent požiarov v lete roku 2019 vypuklo práve v zónach, kde sa na základe vládnych smerníc nehasilo pre ich odľahlosť a ťažkú prístupnosť. Dym a splodiny z takýchto požiarov vyčíňajúcich na Sibíri a na Ďalekom východe prenikli však k osídleným oblastiach, kde výrazne zhoršili kvalitu života miestnych obyvateľov.
Ochrancovia prírody v Rusku sa obávajú, že z dôvodu nedostatočného financovania regiónov sa ani tento rok nebudú hasiť požiare v ťažko dostupných oblastiach a zopakuje sa situácia z vlaňajška.
V rozpočte na rok 2019 bolo na prevenciu, prevenciu a potláčanie lesných požiarov vyčlenených sedem miliárd rubľov. Podľa ochrancov životného prostredia je však potrebných 25 až 30 miliárd rubľov ročne.
