Respondentom kládol otázku, či by podľa nich mal Ivan Korčok vstúpiť do straníckej politiky. Proti sa vyslovilo 53 percent, za bolo 35 percent. Negatívne postoje k vstupu Korčoka do politiky mali odpovedajúci, ktorí volili Smer, Hlas a SNS. Čísla za a proti tak odzrkadľujú koalično-opozičné delenie verejnosti.
„Výrazne väčšinový negatívny postoj zo strany voličov súčasnej vládnej koalície sa dal očakávať, “ konštatoval riaditeľ Focusu Martin Slosiarik. Druhá otázka sa týkala toho, či by Korčok mohol byť lídrom celej opozície. Až 60 percent opýtaných si to nemyslí, menej ako tretina odpovedala áno. Opäť to boli najmä voliči SaS a PS.
V prípade voličov KDH a hnutia Slovensko sa prejavili významné rozdiely od zvyšku opozície. Približne štvrtina voličov hnutia Slovensko nechce, aby sa Korčok angažoval v straníckej politike, u voličov KDH je to viac ako 40 %. „Veľmi podobne voliči oboch strán pristupujú k otázke o tom, či by sa mal postaviť na čelo opozície. Odpor k tomu je v oboch táboroch na úrovni 40 %, čo je 2-krát viac ako v elektorátoch PS či SaS,“ doplnil Slosiarik.
