Dokopy nás dala školská družina
Ich kamarátstvo sa začalo pred štyrmi rokmi, keď Anička pracovala ako vychovávateľka na základnej škole, ktorú navštevoval Elin syn Maťko. „Bol u mňa v školskej družine. Dali sme sa teda s jeho maminou do reči, nejako sme si zapasovali a odvtedy sme kamarátky,“ opisuje zoznámenie blondínka Anička. Dodáva, že aj keď nie sú kamarátky dlhé roky, majú pocit, že sa poznajú večnosť. „Nestretávame sa každý deň, pretože máme svoje rodiny a pracovné povinnosti, ale píšeme si a telefonujeme,“ vysvetľuje Ela. Obe kamarátky sa zhodnú v tom, že spolu zažívajú kopec zábavy, no a keď majú problémy, alebo potrebujú pomôcť, môžu sa stále jedna na druhú spoľahnúť.
Naše priateľstvo odštartoval jazykový pobyt
Luciine desaťročné priateľstvo s Moskovčankou Naylou sa začalo na jazykovom pobyte na Malte. „Našla som si tam kopec kamarátov z celého sveta a cez jedného kamaráta som sa telefonicky zoznámila s jeho mamou. Deväť rokov volaní, skypovania, zdieľania radostí a starostí. Písanie vo dne, ale aj v noci. Som blogerka a copywriterka a keď sa živíte kreativitou, tak vás len tak hocikto nedokáže inšpirovať, povzbudiť, zaujať. Ona bola úplne výnimočná, vždy po rozhovore s ňou som dostávala nápady, novú energiu,“ vraví Lucia Ďuračová, ktorá si kvôli Nayle dokonca urobila aj certifikát z ruštiny, aby som sa s ňou vedela rozprávať aj inak ako anglicky.
„A po tých rokoch kontaktu sme sa potom stretli aj naozaj, bolo to v júli minulý rok a to priamo v Moskve na Červenom námestí. Išla som tam s malou dušičkou, no nakoniec to bolo jedno z najúžasnejších stretnutí môjho života. Túlali sme sa po krásnych miestach Moskvy, smiali sa a rozprávali sa. Skutočné priateľstvá ťa inšpirujú stať sa lepším a silnejším človekom. Vďaka Nayla a do skorého videnia,“ uzavrela Lucia.
Sedeli sme spolu v lavici
„Z tisícok mojich známych a priateľov by som určite vybral môjho najlepšieho priateľa, ktorým je Patrik Groma,“ takto Patrik začal rozprávať príbeh svojho priateľstva s menovcom zo Žiliny. „Spoznali sme na Základnej škole Moskovská na sídlisku Vlčince v Žiline, kde chodil do vedľajšej triedy v tom istom ročníku a sporadicky sme sa hrávali na našom sídlisku. Potom sme sa na pár rokov stratili z dohľadu, lebo som sa presťahoval do centra mesta. Neskôr sme spolu s Patrikom nastúpili na tú istú strednú školu, dokonca do tej istej triedy. Na gympli sme boli skvelí kamaráti a potom sa naše cesty opäť rozišli,“ vraví Žilinčan a dodáva, že s kamarátom sa stretol až po rokoch.
Ich priateľstvo ešte viac upevnila udalosť, ktorá sa mohla skončiť veľkým nešťastím, ale našťastie sa tak nestalo. „Jedného letného dňa v júni som bol u neho v kancelárii na Radnici mesta Žilina. Debatovali sme o všeličom, hlavne o letnej dovolenke a ja som nečakane utrpel mozgovú príhodu. Ochrnul som, stratil som reč a takmer som zomrel. Patrik promtne reagoval, odviezol ma do nemocnice a zachránil mi život. Je to môj ozajstný priateľ,“ ukončil Patrik.
