„Vyrastal som v malej dedinke neďaleko Trenčína, v Trenčianskych Stankovciach so štyrmi súrodencami. Mám tri sestry a jedného brata,“ začína svoje rozprávanie talentovaný Martin.
Splnil sen rodičom
Ako malého chlapca ho zaujímal najmä šport. „Robil som asi všetko a stále som sa hýbal. Futbal, volejbal, florbal, chvíľu som rekreačne hral aj hokej, s partiou kamarátov sme si prenajímali štadión,“ hovorí. K umeniu mal ale blízko tiež. „Ako rodina sme chodievali na rôzne výlety a opekačky, tatino vždy zobral gitaru a spolu sme spievali. Keď som doma, aj dnes otec hrá na gitaru, ja na klavír a mamina nás natáča.“ Martin chodil aj na hodiny klavíra na základnú umeleckú školu.
„Bol som veľmi lenivý, nechcelo sa mi tam veľmi chodiť, lebo som v podstate nepredpokladal, že sa v budúcnosti budem uberať umeleckým smerom. Nechcel som trhať partiu a tak som myslel, že pôjdem spolu so spolužiakmi na nejakú priemyslovku. Moji rodičia ale vo mne videli viac a chceli, aby som vyskúšal konzervatórium. Ja som mal ale podmienku. Veľmi som chcel ísť počas leta na tábor, ktorý mi rodičia nechceli dovoliť, tak som povedal, že skúsim talentovky, ak mi zaplatia tábor,“ smeje sa.
Dnes je už v maturitnom ročníku a pretože má kopec práce, musí sa popritom aj veľa učiť a dobiehať. Vyhovuje mu však, že maturity tento rok nebudú. „Veľmi mi to pomohlo, aj keď neviem aký to bude mať dopad na budúcnosť.“ V štúdiu herectva chce pokračovať aj ďalej a preto si podal prihlášku na VŠMU.
Mal stres z Maštalíra
Už ako stredoškolák sa náhodou dostal do seriálu Pán profesor. „Tento príbeh je veľmi vtipný a nikto mi ho neverí. Sedel som v kaviarni s mojou spolužiačkou a všimla si ma tam kastingová režisérka Terezka Libovičová. Pozerala na mňa a mne to bolo čudné, prečo sa na mňa tá pani díva. Keď kamoška odišla na toaletu, tak si ku mne prisadla a povedala mi, že by som sa jej hodil na postavu do seriálu. Samozrejme, vôbec netušila, že som študent herectva. Potom som išiel na kasting a za dva týždne mi zavolali, že ma vybrali,“ spomína.
