Dvadsaťjedenročná Kindžál Pandejová z Lakhnaú v severoindickom štáte Uttarpradéš má skúsenosti s kolapsom zdravotníctva z prvej ruky. Covidom-19 ochorela celá rodina a jej otec potreboval kyslík, ale nikde ho nemohli zohnať. Museli využiť všetky svoje známosti, až sa cez priateľa, ktorý poznal úradníka na dôchodku, nakoniec ku kyslíku dostali. Pandejová si je ale vedomá toho, že ďalší také šťastie určite nemali. "Vôbec nechápem, ako to ostatní zvládajú. Veľa sa ich spolieha na twitter a instagram, ale odtiaľ väčšinou vedie cesta len na čierny trh. Veľa ľudí sa potýka s ekonomickým dopadom covidu, takže si napríklad ani neuvedomia, že im nie je dobre. Ich najväčší problém je, že nemajú čo jesť, a nejaká horúčka je im jedno," domnieva sa mladá žena.
Väčšina odborníkov sa domnieva, že oficiálne čísla udávajúce počty nakazených sú veľmi podhodnotené. Pandejová a jej skúsenosť to potvrdzuje. Rodina obvolala 15 miestnych nemocníc a laboratórií, kde sa domáhala testu na koronavírus, a keď sa naň po niekoľkých dňoch dostali, boli všetky výsledky negatívne. Jej príznaky pritom covidu presne zodpovedali a otcovi klesli hodnoty saturácie kyslíkom až na 85. Tiež u známych bol podľa nej priebeh podobný. Celá rodina sa nechala testovať v tom istom laboratóriu a výsledky mali negatívne, dvaja z nich už sú ale teraz napojení na dýchací prístroj. "Nebola by som prekvapená, keby udávané čísla boli desatinou reálneho stavu. Nakazený je snáď každý, každý je chorý," tvrdí Pandejová.
Hotelier a šéfkuchár Alan D'Mello z Bombaja uznáva, že Dillí zažíva kritickú situáciu, ale aj inde je stav čím ďalej horší. "Všetky dostupné lôžka sú obsadené a bez ohľadu na to, koľko peňazí ponúkate, posteľ v nemocnici nezoženiete. V prideľovaní lôžok nie je žiadny systém, ten už sa dávno zrútil," hovorí. Veľké obavy o svojich príbuzných majú aj Indovia žijúci v Británii. "V Indii mám celú širšiu rodinu ... Niekoľko príbuzných covid prekonalo, moja teta musela čakať niekoľko hodín, než ju v nemocnici prijali. Iní ale čakajú aj niekoľko dní, alebo zomrú v aute. O svojich prarodičov mám obrovský strach," hovorí sedemnásťročná študentka Sunaina Mathapatiová. "Ľudia tam umierajú na chodníkoch pred nemocnicou. Počujete o tom v správach, ale keď tam máte rodinu, tak viete, že tieto surreálne obrázky sú skutočnosť. Je to ako nejaká dystopia," dodáva.
