Študuje v prvom ročníku hutníckej školy, aj keď od siedmich rokov miluje prácu s drevom a s dlátom predvádza ozajstné divy. Vyrába krásne mištičky aj dosky. Hneď, ako príde zo školy, uteká do svojej provizórnej dielničky a tam vezme do rúk neopracované drevo. Mama Jana (57) sa usmieva, svojho syna totiž pozná dobre.
Vie, že sa s kamarátmi netúla dlho po nociach vonku, žije čiastočne vo svojom svete, kde občas vládne mierny chaos... „Je dyslektik, dysgrafik a dyskalkulik. Občas to robí šarapatu a pobolieva ho hlava. Máva problémy s učením, no nikdy neprepadol. Mali sme asistentky a pomohlo, že som ho dala do školy o rok neskôr a chodili sme na doučovanie,“ vysvetlila mamina starosti svojho milovaného syna, ktorý študuje na hutníckom učilišti.
Napriek tomu mu však učarovalo viac drevo. A ako sa k nemu dostal? „Manžel začal točiť misky. Pred 30 rokmi si spravil sústruh. Keď sme stavali dom, peňazí nebolo nazvyš, a preto robil tie misky. Pomohlo to. Ja som zasa maľovala a teraz robím keramiku. Chodíme naše výrobky predávať na trh. Šimonko skrátka mal kde nabrať lásku k tradičným remeslám,“ dodala.
