Bezprostredne po katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.
Haváriu spôsobila celá séria zlyhaní viacerých faktorov od zlého návrhu reaktora, cez zatajovanie mnohých informácií o chybách a technických rysoch reaktorov až po chyby operátorov, ktorí porušili procedúry potrebné na zaistenie bezpečného chodu elektrárne.
Rozsah tragédie však ešte viac zhoršila nekompetentnosť miestneho vedenia a nedostatok príslušného vybavenia. Napríklad krátko po havárii začali hasiči hasiť oheň, mysliac si, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Nikto im nepovedal, že sutiny a dym sú nebezpečne rádioaktívne. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu okolo 2000 stupňov Celzia, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali.
S evakuáciou obyvateľov z oblasti Černobyľa sa začalo 36 hodín po havárii. V máji 1986 premiestnili všetkých, ktorí žili v okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne, čo sa dotklo vyše 110.000 ľudí, vrátane evakuácie takmer 50-tisícového mesta Pripiať.
