Mali ste tam povolené návštevy?
Áno, ale zo začiatku bolo mojim blízkym doporučené, aby tie návštevy neboli časté. Je to dôležité, aby si pacient sám nejakým spôsobom privykol a nejak sa zžil s tým celým a začal sa sústrediť na veci, ktoré sa dejú práve tam. Navštevovala ma Veronika s Danielkou, Neou a Lindou. Aj preto som šiel práve do Hronoviec, pretože to je blízko. Potom moja mamina, súrodenci, otčim a z času na čas prišla aj babka a chalani z môjho tímu z Iluminate. Aj kamoši Maťo Klinec a Riško Labuda a to som ani nečakal, že by prišli.
Ako si sa cítil, keď asi si sa dozvedel, že verejnosť vie, že si tam?
Tak verejnosť už vedela, že mám s tými vecami problém, takže už ma to tak netrápilo. Skôr som si povedal, že to tam chcem zvládnuť absolútne celé a prísť už ako vysporiadaný človek.
A čo ti tak najviac chýbalo?
Asi len ten taký normálny pocit samoty. Vždy tam niekto bol a človek vlastne nemal žiadne súkromie. To bolo trochu také deptajúce a niekedy dosť únavné. A to mi asi najviac chýbalo. Ani ležať sme tam nemohli počas dňa, to bolo zakázané. Takže mi chýbalo si len tak ľahnúť, pustiť si seriál a neriešiť. Teraz som vďačnejší aj za také úplne maličkosti.
A teraz ako hodnotíš cele toto rozhodnutie, že si tam išiel? Zopakoval by si to znovu?
Určite. Zopakoval by som to úplne všetko znovu. Išiel by som na tú istú liečbu, do tej istej liečebne do Hronoviec. Išiel by som sa určite liečiť, lebo veľmi ťažko sa to dá vyriešiť len tak, že sám za seba. Všetko je však o nastavení a pokiaľ si niekto povie, že už nechce, tak verím, že sa to dá, ale ja si myslím, že z veľkej časti tí ľudia ani nevedia, prečo to užívajú a aké sú tam prekážky. Nás na to tam pripravili. Mali sme cvičenia, ktoré sú mega dôležité, aby človek vedel, čo robiť. Myslím, že človek môže odtiaľ vyjsť ako veľmi edukovaný užívač, alebo veľmi pripravený abstinent.
Máš pocit, že už máš všetky tie problémy vyriešené?
To si nedovolím povedať, lebo ak sa tak na to človek pozrie, tak to sú veci, ktoré možno máme v sebe aj zakódované možno už od skorého detstva. Sú veci podľa mňa, ktorých som sa len dotkol nejakým spôsobom, ale aspoň už som ich začal pomaly, ale isto hľadať. Myslím, že som tam vyriešil veľa dôležitých vecí, ktoré ma určite nejakým spôsobom posunuli ďalej a už začínam rozumieť tomu, že pokiaľ sa chcem posúvať ďalej, tak je to nevyhnutné. Keď chcem byť proste funkčný človek, otec a niekto kto možno chce byť v budúcnosti aj pre niekoho vzor práve v tomto, tak by bolo fajn, keby som bol vyrovnaný.
O dcére a twiinskej na druhej strane →
