K vstupu Slovenska do EÚ podľa neho pomohol prostredníctvom komisára EÚ pre rozširovanie Güntera Verheugena aj vtedajší nemecký prezident Johannes Rau, s ktorým mal Schuster dobré osobné vzťahy. "Verheugen dostal od prezidenta Raua tak trochu úlohu. Pošepkal mi, že ho nesmieme verejne napádať, že on vie, čo má robiť, že nám poradí, ako splniť kritériá," zaspomínal s tým, že tie boli prísne, no Verheugen bol nápomocný. "Niežeby nám toleroval neplnenie, ale vždy nám pošepkal, kde robíme chyby," dodal. Pripomenul, že bez vstupu do NATO by Slovensko nebolo ani v EÚ.
Významná bola aj spolupráca v rámci V4. "Boli sme jednotní, spolupracovali sme. Pripravovali sme sa, ako to bude fungovať, keď nebudú hranice medzi nami. Mali sme väčšie slovo, keď sme úzko spolupracovali, ako keby išiel každý sám za seba," skonštatoval s tým, že sa aj vzájomne podporovali.
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15 percenta oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom vyjadrilo 92,46 percenta hlasujúcich. Doteraz je jediným platným referendom, ktoré sa na Slovensku konalo. Schuster v neho veril. Pripomenul, že sa podarilo presvedčiť aj expremiéra Vladimíra Mečiara. "Spočiatku to nepodporoval. Pozval som ho do Prezidentského paláca, naozaj sme sa kamarátsky stretli. Nakoniec prišiel medzi nás aj s tou vlajkou (vlajkou EÚ, pozn. TASR), keď sme sa stretli v Prezidentskom paláci a išli sme referendum propagovať do ulíc. Nikto neveril, že pôjde s nami," povedal s tým, že si to vážil.
