Máte aj svoju školu. Prečo prišlo rozhodnutie založiť ju a v čom je iná než ostatné?
Vnímala som najmä potreby svojich detí, ich zvedavosť, kreativitu a nadšenie. Čím ďalej tým viac som cítila, že si prajem, aby žili v prostredí, ktoré bude podporovať ich nastavenie. Po piatich rokoch fungovania som školu presunula na iné miesto a prenechala všetky kompetencie ľuďom, ktorí pracujú v tomto sektore už veľmi dlho. Spojili sme sa a vytvorili väčší, stabilnejší a lepší koncept. Aktuálne fungujem len ako spolupracujúci rodič. A v čom je táto škola iná? Primárne v tom, že deti sa učia v súvislostiach, v konkrétnych témach, ktoré sa striedajú a každý predmet je pre lepšie pochopenie celku v istom čase orientovaný len na tú jednu tému.
Tancujete v Let’s Dance. Predstavovali ste si, že tréningy budú až také náročné, a to či už na čas alebo kondičku?
Mala som nejaký základný brífing od Zuzky Šebovej či Dominiky Cibulkovej, ale na toto sa nedá pripraviť. To, čo tanečníci trénujú roky, musíme my absolvovať v priebehu niekoľkých dní. Samozrejme, je to nereálne, preto trávime v sále nekonečne veľa hodín denne, aby sme v nedeľu vstúpili na parket so cťou. V každom prípade to celé milujem a som šťastná, že to tento rok vyšlo.
Bol život pred Let’s Dance jednoduchší?
Organizačne áno, ale všetko, čo sa deje, je také nádherné, že neľutujem ani sekundu.
Ako sa cítite zo zdravotnej stránky? Pomáha vám tanec?
Ten fyzický nápor nám všetkým nastavil zrkadlo a prvé týždne boli veľký šok, takže sme často využívali fyzioterapeutov či rôzne masáže. Kým si telo zvykne na takýto tlak, je to veľká bolesť, ktorú treba len prežiť, prekonať a telo si zvykne. Tanec pomáha všetkým, preto tancujeme už v škôlke.
Ako si rozumiete s vaším tanečným partnerom Vildom Šírom?
Vildík je zázračný mladý muž. Neuveriteľne sme si sadli, máme sa radi a myslím, že tím Markízy vytvoril nové kamarátstvo, ktoré sa týmto projektom neskončí. Veľa tancujeme, ale tiež sa veľa smejeme. Tréningy berieme vážne, ale nechýba v tom istá ľahkosť, ktorá nám je obom prirodzená.
