Cítite sa lepšie v latinskoamerických alebo štandardných tancoch?
Po prvom waltze musím povedať, že som sa štandardu až veľmi zbytočne bála. Keďže som to nikdy predtým nerobila, mala som rešpekt a netušila som, o čom to je. Užila som si to však ako princezná a teším sa na ďalšie.
Prídu vás na niektoré kolo podporiť aj vaše deti alebo rodina, ktorú máte v Afrike?
Vstup na prenosy je povolený až od 15 rokov, takže mi fandia z domu. Moja africká rodina síce plánuje prísť, ale je to trošku komplikované časovo aj cestovne, tak ma sledujú na internete. Na môj koncert v novembri však určite dorazia.
So svojím otcom a so súrodencami ste sa veľmi dlho nevideli. Aký je váš vzťah?
Veľmi pekný a príjemný. Komunikujeme spolu často a máme plány do blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti. Je to všetko fajn. Vždy je to o nastavení človeka. Milujem život aj ľudí a podľa toho aj žijem.
Zdá sa, že vaša dcéra Anička po vás zdedila hudobný talent a chodieva s vami na veľa akcií. Čo takto nahrať spoločné dueto?
Anička je širokospektrálny talent a „natiahla“ na seba dary z viacerých zdrojov. Tanec, spev, písanie textov, maľovanie, kreslenie či talent na jazyky. Nijako ju nesmerujem, so všetkým sa hrá a sama si vyberie, čo ju najviac priťahuje. Na konci dňa to môže byť aj niečo iné ako umenie. Dueto máme, samozrejme, v pláne.
A čo baví vášho syna Lea?
Myslím si, že Leo má tiež umelecké vlohy, ale je hĺbavejší typ. Nie je to žiadny extrovert. Anička by najradšej žila na pódiu a Leo radšej počká doma mimo svetiel reflektorov. Zaujíma sa o témy a otázky o živote, ktoré potom spolu rozoberáme.
