„Ja som niesol štít, dvaja chlapi sa prilepili za mňa. V ten moment začali tie decká skákať z ochodze na balkón. Lenže ako tam ľudia pišťali, upútali jeho pozornosť a on šiel k nim. Jeden z kolegov ma postrčil a sykol: Ideme ho zabiť,“ vracia sa v čase Michal. „Bežali sme k bočnému vchodu a zrazu nám k nohám spadlo dievča. Bola na mieste mŕtva. Neviem, či pádom, alebo ju predtým strelil. V ten moment som prepol na autopilota,“ opisuje Michal.
Bočné dvere, ku ktorým dobehli, však boli zamknuté. "Išli so mnou takí dvaja siláci. Jeden v tom adrenalíne, ako tie decká kričali, dvere normálne vytrhol, že krídlo vypadlo von,“ hovorí Michal, ktorý po vybehnutí na druhé poschodie už počul výstrely, na treťom už cítil strelný prach. Keď vyšiel na posledné poschodie, naskytol sa mu strašný pohľad. Jedny dvere boli podľa neho omotané reťazou, v druhých ležal muž s prestrelenou hlavou a z vnútra sa ozýval krik.
"Vleteli sme dovnútra. Bolo to hrozné. Vľavo ležala zastrelená žena. V kostýme, pod ňou kaluž krvi. Bolo počuť len chrastenie, plač, rev, zvonenie telefónov, všade strašne krvi," opisuje scénu expolicajt, podľa ktorého na zemi ležali strelcove zbrane, zásobníky a veľa nábojníc.
V ďalšej učebni Michala čakala rovnako strašná scéna: "Tam si pamätám ležať slečnu. Mala rozstrieľané nohy okolo genitálií, v oblasti bedier a stehien. Chalani ju vytiahli z triedy do bočnej chodby, kde bolo bezpečné miesto. Podal som im svoj turniket (škrtidlo), niekto druhý, zatiahli jej to, ale stále krvácala. Navyše bledla a začala strácať vedomie,“ opisuje Michal a dodal, že veliteľ rozhodol, že žena musí byť hneď prenesená dole.
