Podľa Michala sa v ten moment nevedelo, či páchateľ žije alebo kde je, alebo, či ich je viac. "Ten chlapec, čo vytrhol tie dvere, sa ponúkol, že pôjde so mnou. Tak som si hodil dievča na ramená, on ma kryl a ja bežal dole,“ dodal. Po ceste Michal narazil na ešte jednu postrelenú dievčinu, ktorá sa skrývala medzi kvetmi. Do druhej ruky zobral aj ju a zranené ženy sa pokúsil upokojiť najlepšie, ako v tom momente vedel. "Povedal som: Dievčatá, keď to prežijete, tak vám zajtra prinesiem mandarínky do nemocnice. Bola to taká blbá poznámka, ale v tom momente ma nič lepšie, aby som ich nejako upokojil, nenapadlo,“ hovorí Michal. Krátko po tom, čo ženy predal do rúk zdravotníkom, sa potvrdila informácia, že strelec je mŕtvy a bol sám.
Na druhý deň Michala podľa jeho slov znova vyslali strážiť budovu. A to bola pre neho posledná kvapka. "Štyri hodiny som tam stál pri tom vstupe a ľudia mi nadávali: Kde ste boli včera, vy hrdina? Alebo: Teraz tu máte samopal, včera by sa hodil viac. A podobné narážky. Ja som bol hladný, unavený, nesmel som na záchod ani si dať cigaretu, totálne grogy. Celú dobu som si hovoril, či to mám za potrebné,“ priznáva otvorene Michal, ktorý nakoniec z radov polície odišiel. "A v tom momente som sa rozhodol, že už to robiť nebudem. Že chcem byť doma s rodinou, deťmi a odísť od polície,“ hovorí bývalý muž zákona, ktorý sa dnes živí opravou striech a s novou prácou je spokojný.
Príbeh tragédie v Prahe sa začal písať už 15. decembra, a teda 6 dní pred masakrom. Ako policajti po streľbe v centre metropoly ozrejmili, strelec David, ktorý si nakoniec vzal život, má na svedomí i smrť otca s bábätkom, ktorých zastrelil v Klánovickom lese 6 dní pred streľbou na univerzite.
